Preskočiť na obsah

Termálny prameň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Termálny prameň na Islande

Termálny prameň je druh prameňa, z ktorého vystupuje ohriata podzemná voda často obohatená o minerálne zložky. Teplota vyvierajúcej vody je oveľa vyššia než priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite.[1][2] Voda preniká puklinami v zemskej kôre do značných hĺbok, kde je vyhrievaná zemským teplom a vystupuje k povrchu, veľmi často popri zlomoch. Termálne pramene sa vyskytujú v oblastiach s vyšším teplotným tokom, často v oblastiach s aktívnym vulkanizmom.

Klasifikácia podzemných vôd podľa teploty nie je vo svete jednotná a z toho vyplýva aj nejednotnosť rôznych klasifikácií.[3] V zahraničnej literatúre sa termálne pramene delia na horúce pramene (angl. hot spring), ktorých teplota je vyššia teplota ľudského tela (táto hranica nie je jednotná a pohybuje sa v rozmedzí 33 – 38 °C[3]) a teplé pramene (angl. warm spring), ktorých teplota presahuje priemernú ročnú teplotu vzduchu v danej lokalite, ale nepresahuje teplotu ľudského tela.[4]

Na Slovensku sú za termálne vody považované, tie ktoré majú v mieste výveru teplotu vyššiu ako 20 °C.[3][5]

Teplota bežných termálnych vôd nedosahuje takú veľkosť, aby umožňovala premenu na paru, preto nedochádza ku vzniku gejzírov a ohriata voda iba voľne vyteká na povrch. Ohriata voda vytvára unikátne systémy, ktoré sa využívajú pre vykurovanie, či pre rekreáciu. Najznámejšie lokality pochádzajú z Islandu, kde sa ľudia často kúpu v horúcich jazerách i napriek studenej klíme okolia a teplá voda je využívaná i pre vykurovanie chodníkov či skleníkov alebo z USA (Yellowstonský národný park), z Kamčatky (Dolina gejzerov), z Čile (El Tatio).

Na Slovensku je zaregistrovaných 123 termálnych prameňov.[chýba zdroj] Termálne pramene na Slovensku sa využívajú v kúpeľoch, termálnych kúpaliskách a akvaparkoch.

Termálne pramene sa využívajú tiež k liečbe rôznych ochorení, hlavne chorôb kože, na ktorú blahodarne pôsobí minerálne zloženie vody a nízky stupeň radiácie spôsobený rádiom. Pramene boli k liečbe využívané často už od pradávna. Antické kúpele v starovekom Grécku či onsen v Japonsku boli mimoriadne obľúbené pre svoje relaxačné a ozdravujúce účinky.

Termálne pramene nie sú viazané iba na suchozemské prostredie, ale vyskytujú sa i v podmorskom prostredí, kde sa nazývajú čierni fajčiari. Vplyvom poklesu teploty dochádza ku zrážaniu nasýtenej vody, minerálne zložky vytvárajú pevné telesá, ktorá tvoria rôzne komíny, terasy, či valy.

V termálnych prameňoch žijú termofily, ktoré potrebujú k prežitiu vysoké teploty. Spolu s minerálmi dodávajú termálnym prameňom špecifickú farbu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bates, R.L. and Jackson, J.A., 1987, Glossary of Geology. 3rd Edition, American Geological Institute, Alexandria, s. 683
  2. HANZEL, Vladimír; FRANKO, Ondrej; JETEL, Ján. Geologický slovník - hydrogeológia. Bratislava : Vydavateľstvo Dionýza Štúra, 1998. 301 s. ISBN 80-85314-80-0.
  3. a b c Franko, O., Gazda, S., Michalíček, M., 1975: Tvorba a klasifikácia minerálnych vôd Západných Karpát. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 230 s.
  4. Bates, R.L. and Jackson, J.A., 1987, Glossary of Geology. 3rd Edition, American Geological Institute, Alexandria, s. 730
  5. Vyhláška č. 100/2006 Z. z.v Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu, podrobnosti o balneologickom posudku, rozdelenie, rozsah sledovania a obsah analýz prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich produktov a požiadavky pre zápis akreditovaného laboratória do zoznamu vedeného Štátnou kúpeľnou komisiou [online]. S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o., [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]